Život je ako kolo, ktoré ide stále dookola. Včera niečo bolo, ale zajtra už nemusí. Včera bolo kamarátstvo, zajtra sa už na seba pozrieme a spýtame sa "Kto si?" Taký je svet. Udalosti menia ľudí a nám neostáva nič iné, len kráčať našou cestou a zistiť, čo nám život pripravil.
Ach zbožňujem kecy ľudí, čo všetko vedia. čo si myslia, že oni sú tými najlepšími a vedia všetko. Tí, čo nemajú rozšírené obzory a žijú zabednený v jednom kole. Ale aj na takých svieti slnko, ako vravela kedysi jedna bývalá kamarátka. Nemám to rada. Proste nemôcť povedať svoj názor aby sa človek neurazil. Ach staré dobré detské časy. Každý by len vedel, čo je najlepšie a za vyjadrenie názora hrozí kopa kritiky. Ukazovanie toho, že jeho život je hrozný i ked je v podstate ľahký. ľudia sa sťažujú a ked poznajú, že je horšie uvedomia si, že to čo prežili je raj. Nech im je na svete dobre, ja sa k tomu nemám vyjadriť ako.
Po dlhom čase cítim, že som sa konečne s mnohým dokázala vyrovnať. Pekný pocit. A netradičný. Cítim zrazu voľnosť od starých ľudí, čo ma sklamali a hrali sa neustále na niečo a tá ich falošnosť a namyslenosť mi pekne žrala nervy. Bože ako môže byť niekto taký pokrytecký a furt sa pretvarovať na kamaráta a v skutočnosti byť taká sviňa? A človek mu to vždy zhltne a nezamyslí sa nad tým, čo v skutočnosti robí. Len nemo prikyvuje ako bábka na špagáte a ide dalej.
Bails
Žádné komentáře:
Okomentovat