MENU

Home Deník Knihy Hudba Na téma

18 listopadu 2011

And suddenly it's like a battlefield

Tumblr_lr5s9h0z7a1qajjdco1_400_large
Mala som viac menej naplánovaný článok o snoch, pretože nad nimi sa pričasto zamýšľam, ale nejako ma na takýto článok prešla všetka nálada. Ale o pár dní sa možno dokopem aj k takému dielu. Takže kde začať? Nadpis by asi stál za mnoho. život je zrazu ako jedno obyčajné bojisko. Jedného pekného krásneho dňa si žijete v skvelom svete a obklopujú vás skvelí ľudia, na ktorých sa môžete spoľahnúť, ale je to iba vidina zaslepenosti a falošnosti. Po mesiacoch (niekedy to trvá aj roky) si uvedomíte, že toto všetko bola iba hra a vy ste tých ľudí podporovali v ich zmene, ktorá ich priviedla k novým kamarátom (podľa nich tých správnych). Ale ako niekto môže považovať za najlepších tých, čo nie sú dobrí? Tých, čo sa správajú ako namyslené "zasrane"?
Dobre možno by som mohla pomlčať, ale sama som sa niekedy bila za svoje a nedala som si to. Po niekoľkých udalostiach som si uvedomila, že som sa bila za debilinu a trebalo mi vyspieť. Ved každý robí chyby, nikto nie je neomylný, však? Ale ako si niekto môže myslieť, že jeho život, ktorý je chorobne šialený je normálny? Pamätám si, ako nám učiteľka na základnej hovorievala, že čo ľudia robia pre lásku. Samovraždy, rezanie, smrť....ale aký to má zmysel? Predstaviť si, že niečo nevýjde a chcieť zomrieť a nadávať na tento svet? Trápiť sa pre obyčajnú sprostosť a takto žiť v tom ako si užívať život, ktorý nemusí trvať večne (vlastne ani netrvá) ?
Hovorím si, kde tento svet speje, ale na to sa asi odpovede nedočkám. Ak mlčíte, považujú vás za tichého. Ak prehovoríte, nemáte právo na názor. Pretože je považovaný za zlý a samozrejme ak sa vás skutoční priatelia zastanú, sú tiež zlí. Ale každý raz dospeje i ked o daktorých jedincov pochybujem, že k takému zložitému fyzikálnemu javu dôjde. Alebo možno raz ale ich osud bude niekde dole, kde boli a aj ostanú. A tam budú furt štekať až im raz dôjde, čo všetko spravili zle a ich jediné miesto bude silný povraz a tam dole (pochybujem že hore), kde sa budú nachádzať to oľutujú. Budiš snažme sa žiť život aby sme iným neprekážali a aby ostatní mali o čom klebetiť, pretože potom nám "intelektuálny občania" o niekoľko rokov mladší budú nadávať i ked mnohí sú ešte zaslepený plienkami a nepoznajú poriadne obzory sveta.

Žádné komentáře:

Okomentovat